Sanatórium sa nachádza v pohľadovo menej exponovanej polohe Štrbského Plesa, východne od pešieho ťahu do Areálu snov. Hoci autor nepoužil typické horské výrazové prostriedky, štvorpodlažný objekt sa veľmi dobre včleňuje do prostredia. Čiastočne je zapustený do svahu a pôdorysne tvarovaný podľa vrstevníc. Nástupný priestor na severnej strane, ako aj zásobovací vstup v suteréne na západe sú na úrovni terénu. Z hmoty ústavu vystupujú na južnej strane priestory s lekárskou technikou. Časť dospelých (200 postelí) a časť detí (150 postelí) sú oddelené centrálne situovanými spoločenskými, stravovacími a vyšetrovacími zariadeniami. Jedálne sú na najvyššom podlaží. Izby pre dospelých sú 1- a 2-lôžkové. V detskej časti je oddelenie pre deti v predškolskom veku a oddelenie s učebňami. Dispozícia v lôžkových častiach je trojtraktová, pričom všetky izby sú orientované výlučne na juh. Astmatický ústav je kombináciou monolitického železobetónového skeletu a murovaného priečneho nosného systému. Jednoduché a pôsobivé architektonické riešenie sanatória bolo v roku 1977 odmenené Cenou Zväzu slovenských architektov (Cena Dušana Jurkoviča).
Literatúra:
PASTOR, Richard – VÍTEK, Jaroslav: Rozhoduje poloha, mierka, nevtieravosť. Projekt 20, 1978, 9 – 10, s. 12 – 15.
Sanatórium Helios, Štrbské Pleso. Architektura ČSR 37, 1978, 9 – 10, s. 440.
ZALČÍK, Tibor – DULLA, Matúš: Slovenská architektúra 1976 – 1980. Bratislava, Veda 1982. 192 s., tu s. 82, 83.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
