Jeden z najvýznamnejších slovenských architektov druhej polovice 20. storočia. Architektúru študoval v Bratislave u profesora E. Belluša a J. Koulu (FAPS SVŠT), u ktorého po skončení štúdia krátko pôsobil ako asistent. V rokoch 1958 – 1970 pracoval v bratislavskom Stavoprojekte. Neskôr prešiel viacerými projektovými organizáciami, až sa v roku 1980 opäť vrátil, už ako vedúci ateliéru, do Stavoprojektu. Jeho architektonické dielo charakterizuje maximálna abstrakcia. Priestor koncipuje ako plynúci, vymedzený rovnobežnými plochami stien, ktoré akoby nikde nezačínali ani nekončili. Vo svojej tvorivej dráhe prešiel od miesovskej strohosti bratislavského krematória postupne k skulpturálnejšiemu experesívnemu vyjadreniu, ako to možno vidieť napríklad na piešťanskom Dome umenia. Spomínané bratislavské krematórium býva hodnotené ako najlepšia architektúra 20. storočia na Slovensku.
