Stavba získala nevábnu parcelu na severnom okraji mesta pod železničným násypom. Autor však nedostatky miesta eliminoval pozoruhodným a novátorským spôsobom, ktorý sa neskôr stal modelom pre ďalšie stavby tohto cirkevného spoločenstva. Koncová poloha ulice navodila archetypickú ilúziu cesty stúpajúcej ku kultovému objektu s predpolím v tvare malého kruhového námestia. Ulica končí v masívnej plnej bráne vstupného nárožia. Celá stavba je zložená z jednoduchých geometrických tvarov na princípe flexibility a otvorenosti. Zasklené deliace steny a okná umožňujú prirodzený kontakt s exteriérom. Centrom obradnej siene je vyvýšené kruhové presbytérium osvetlené mohutným valcovým svetlíkom. Po bočných stranách sú galérie s radom nadväzujúcich vedľajších priestorov (byty, izby pre hostí, učebňa, knižnica).
Literatúra:
MONCOĽ, Milan: Zborový dom Cirkvi bratskej v Starej Turej. Projekt 32, 1990, 9 – 10, s. 10 – 13.
LUKÁČOVÁ, Elena a kol.: Sakrálna architektúra na Slovensku. Komárno, KT 1996, s. 180.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 448.
