Myšlienka vybudovať most cez rieku Dunaj v predĺžení pôvodnej Židovskej ulice na hranici mestského opevnenia sa zrodila ešte na začiatku 20. storočia. Bola súčasťou úvah o výstavbe vnútorného mestského okruhu. Najbližšie k realizácii mala v roku 1914, keď sa po zničujúcom požiari podhradia uvažovalo o jeho regulácii. K jej realizácii však nedošlo. Projekt znovu ožil v tridsiatych rokoch 20. storočia. Ani vtedy sa však nerealizoval. Dôvodom bola absencia asanačného zákona a nedostatok verejných prostriedkov na odkúpenie pozemkov na rozšírenie ulice. Potrebná spoločenská vôľa, legislatívny rámec aj financie sa objavili až po druhej svetovej vojne. Polohu mosta aj ráz komunikácie nakoniec ťažiskovo určili narastajúce nároky automobilovej dopravy a plánovaná výstavba nového obytného okrsku na území Petržalky.
V súvislosti s výstavbou mosta a jeho napojenia na dopravnú infraštruktúru mesta kompletne odstránili zástavbu na východnom okraji Židovskej ulice. Komunikáciu rozšírili až po hradobný múr a do bezprostrednej blízkosti Dómu sv. Martina. K masívnemu odstráneniu zástavby došlo aj na západnej strane ulice. Zásadne sa zmenila aj niveleta vozovky. V čase realizácie mosta bol tento razantný vstup do existujúcej mestskej štruktúry terčom kritiky a ostáva ním prakticky dodnes. Zároveň je most považovaný za jednu z kľúčových dominánt Bratislavy a ikonické dielo povojnového modernizmu na Slovensku. Vo verejnej ankete Slovenská stavba storočia sa umiestnil na prvom mieste v kategórii mostné stavby.
V celoštátnej súťaži, ktorú vypísal Západoslovenský Krajský národný výbor v roku 1964 zvíťazil návrh oceľobetónového mosta od kolektívu architektov Milana Beňušku, Tomáša Brauna, Ivana Hyžu a statika Roberta Lamprechta. Napokon však realizovali návrh kolektívu Jozef Lacko, Ladislav Kušnír, Ivan Slameň a statika Arpáda Tesára, ktorý porota ocenila 1. odmenou. Išlo totiž o oceľovú konštrukciu, ktorá umožňovala nielen rýchlejšiu montáž, ale aj veľkorysejšie napĺňala potreby dopravy. Nemalú úlohu v rozhodovaní nepochybne zohrala skutočnosť, že Československo v tom čase disponovalo vysokou úrovňou výroby a montáže oceľových konštrukcií.
Oceľová celozváraná konštrukcia mosta pozostáva zo subtílneho spojitého nosníka zaveseného na šikmej podpere v tvare obráteného V vo výške 84,6 metra, ktorú tvorí dvojica pylónov osadených na pravom brehu rieky. Nosné laná sú pletencom oceľových prútov a nosník kotvia v troch bodoch. Z pylónu vedú do kotevného bloku v podzemnej šachte na pravom brehu rieky. Tam je umiestnený aj sofistikovaný mechanizmus na ich napínanie. V jadre spojitého nosníka prebieha obslužná lávka a sú tam uložené teplovodné, vodovodné a plynové potrubia. Zatiaľ čo vozovka vedie vo vrchole mostovky, chodníky pre peších sú umiestnené pod vozovkou na oboch stranách nosníka. V jednom z pylónov vedie schodisko a inštalácie, v druhom je umiestnený výťah. V mieste, kde sa oba pylóny stretávajú, umiestnili architekti kontrapunkt v podobe kaviarne v tvare disku. Most meria 431,8 metra a nad riekou sa klenie v miernom oblúku dlhom 303 metrov.
Architektúra mosta je v dokonalom súlade s technológiou, ktorá je jej hlavným výrazovým prostriedkom.
Literatúra:
Most a predmostie. Projekt 8, 1966, 7 – 8, s. 154 – 155.
Projekt 14, 1972, 8, s. 117.
KODOŇ, Milan: Most SNP v Bratislave. Kompozičné princípy. Projekt 16, 1975, 1 – 2, s. 34 – 35.
ŠLACHTA, Štefan: Architekt Jozef Lacko. Architektúra & Urbanizmus 25, 1991, 1, s. 19 – 28.
BELLUŠ, Emil: O budúcnosť veľkej slovanskej Bratislavy. Architektura ČSR 4, 1945, 2, s. 49.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, 512 s.
DULLA, Matúš: Architektúra šesťdesiatych rokov. In: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení. Katalóg výstavy. Ed. Zora Rusinová. Bratislava, SNG 1995, s. 304 – 319.
FIALA, Andrej – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana: Nový bratislavský most a problémy starej Bratislavy. Svet vedy, 1968, 4, s. 210 – 215.
HORNÍK, Ľ.: Dvaja o moste. Krátky film, Bratislava, FA STU 2006.
GROSS, Kamil: Donaubrücke – Bratislava. Architektur aktuell, 3, 1967, 11, s. 8 – 9.
Stiller, A. – Šlachta, Š. (Ed.): Architektúra Slovenska. Ipulzy a reflexia. Wien, Verlag Anton Pustet 2003. Tam aj: M.: Dulla, M.: Ľahká mimobežnosť moderny a tradície. Zvláštne (či) obyčajné polstoročie architektúry na Slovensku: 1939 – 1989. s. 123 – 157.
DULLA, Matúš – TESÁR, Alexander: Dvojakosť (Nového) mosta (SNP). Most stále nový: moderné inžiniersko-architektonické dielo a transformácie v prijímaní jeho hodnôt. Zborník z konferencie k 100. výročiu narodenia Jozefa Lacka. Bratislava, SAS 2007.
DULLA, Matúš: Nový most v Bratislave. ARCH 13, 2008, 1, s. 36 – 39.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. s. 263-265.
Kramár Eugen: Po súťaži na novýmost. Projekt 1965, 7, 1, s. 8-12.
DROZD, Alojz et al. Stavebníctvo na Slovensku 1945-1985: dopravné stavby. Bratislava: Alfa, 1989, s. 296 - 313.
