Bratislava mala svoju plynáreň už v roku 1856. Nachádzala sa v dnešnom centre mesta, na Námestí Slobody a neďalekom Kollárovom námestí. Vyrábal sa tu svietiplyn slúžiaci na osvetľovanie bratislavských ulíc, námestí a významnejších budov. Do roku 1891 patrila plynáreň Rakúskej plynárenskej spoločnosti. V tomto roku ju odkúpilo mesto, rovnako ako mestský vodovod od pražskej firmy Corte, čím vznikol spoločný podnik. V roku 1902 k nemu pribudla v súčasnosti už neexistujúca elektráreň na dnešnej Čulenovej ulici. Stará plynáreň bola postupne zlikvidovaná a plánovala sa výstavba novej, s modernou technológiou. Premiestnenie plynárne bolo aj v súlade s ideou postupného vytesnenia výroby z mesta, ktorá bola súčasťou regulačných plánov Bratislavy prakticky od začiatku 20. storočia.
Začiatkom tridsiatych rokov vypísali súťaž na projekt novej plynárne. Vyhrali ju Škodove závody v Plzni (stavebná sekcia závodov s názvom Konstruktiva). Novú plynáreň koncipovali ako areál s pravouhlým rastrom ciest, zahŕňajúci dovedna 40 objektov. Dominantným objektom v centre areálu bola kotolňa s komínom. Výroba plynu prebiehala v zvislých komorových peciach firmy Didier Werke. Spracovávalo sa v nich uhlie z Ostravy. K celému procesu výroby a následného čistenia plynu od nežiaducich prímesí slúžila para vyrábaná v kotolni.
K areálu na Mlynských Nivách patrili aj administratívne objekty a bytové domy, postavené firmami Pittel a Brauswetter a Alexander Feigler.
Bratislavská mestská plynáreň na Mlynských Nivách je reprezentantom moderného priemyselného komplexu realizovaného v duchu funkcionalizmu. Subtílne stavby výrobných objektov presvetlili veľkoplošné tabuľkové okná a nadsvetlíky. Keramické obklady fasád mali azda pripomínať architektúru pôvodnej plynárne s režnými murivami. Postupne dochádzalo v plynárni k zmenám, predovšetkým v roku 1977 v súvislosti s prechodom na zemný plyn. Dnes už výroba plynu v areáli neprebieha a z pôvodnej stavebnej substancie ostalo iba torzo. Z niekdajšej kotolne, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, vzniklo v roku 1996 Múzeum plynárenstva.
autor textu: Katarína Haberlandová
Literatúra:
SCHWARZOVÁ, Anna (ed.): Technické pamiatky Bratislavy. Zborník Mestskej správy pamiatkovej ochrany a starostlivosti a ochrany prírody Bratislava. Bratislava, MSPSOP 1985, s. 197 – 225.
FAJGLOVÁ, Katarína: Príspevok k stavebno-historickému vývoju novej plynárne v Bratislave. Stavební kniha 2004. Brno, EXPO DATA 2005. s. 110 - 113.
OBUCHOVÁ, Viera: Priemyselná Bratislava. Bratislava, Marenčin PT 2009, s. 107 – 112.
