Register modernej architektúry oA HÚ SAV

Práce historikov a kritikov architektúry formulujú kľúčové argumenty pre pamiatkarov a štátne autority pri rozhodovaní čo je a čo nie je hodné zapísať do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok. Možno však pracovať s dobovými textami historikov a teoretikov architektúry ako s matematickou úlohu, po ktorej spočítaní nám vyjde výsledok či ide o pamiatku alebo bezcenný brak? Je možné rozumieť minulým interpretáciám architektonických diel bez poznania spoločenskej situácie, či prevládajúcich estetických preferencií? Nie je nakoniec rozhodnutie o pamiatkovej ochrane predovšetkým výsledkom prijímania kvalít minulých historických vrstiev podľa súdobého umeleckého chcenia?   Ešte na začiatku minulého storočia sa v umenovede a pamiatkovej starostlivosti viedli diskusie, či možno považovať barok a umenie neskorej rímskej ríše za úpadkové, a teda nehodné ochrany. Dnes by sme sa už nestotožnili s tvrdením „reštaurátorov“ bratislavského Dómu sv. Martina, že barokový oltár od Rafalea Donnera je pokleslým barokovým dielom, ktoré treba zbúrať aj preto, že nespĺňa predstavu o štýlovo čistom gotickom dóme. Na druhej strane však bez problémov akceptujeme búranie celých komplexov stavieb z obdobia neskorej moderny, lebo aktuálne nespĺňajú naše predstavy o kompaktnom postmodernom meste, alebo len nevyhovujú maximálnemu ekonomickému využitiu územia, na ktorom stoja. Texty postmodernej kritiky a antikomunistické morálne generalizovanie minulých dekád sú dnes využívané ako potvrdenie...

„Odfotografovať, opísať a zbúrať“, výrok americkej historičky architektúry Carol Krinsky, ktorý výborne postihuje rezignovaný postoj znalcov modernej architektúry vo vzťahu k jej spoločenskému postaveniu, sme parafrázovali už mnohokrát. Dnes sa to opäť ponúka. V apríli 2019 odstránili plastiku z nástupného priestoru bývalého Domu odborov v Bratislave. DOCOMOMO Slovensko vtedy vydalo vyhlásenie, v ktorom upozornilo na architektonické a kultúrno-spoločenské hodnoty budovy a varovalo pred jej zbúraním. Uplynulo niečo vyše roka a vtedajší precedens mal pokračovanie. V júli 2020 spoločnosť Immocap prvý krát predstavila projekt Nový Istropolis, ktorý má vyrásť na mieste dnešnej budovy Domu odborov. Od odstránenia plastiky práve ubehnú dva roky. Medzi časom zahájil developer nielen masívnu propagačnú kampaň svojho zámeru, ale aj kroky potrebné na jeho oficiálne schválenie orgánmi štátnej správy a príslušných samospráv. Prichádza teda fáza búrania? Mohlo by sa zdať, že budova má už fotografovanie a opisovanie za sebou. Veď sa dostala do množstva domácich aj zahraničných publikácií, predstavili ju na mnohých výstavách a nakrútili o nej viacero filmov. Ten posledný zo série Ikony architektúry mal premiéru na jeseň 2020 v RTVS. Napriek tomu je zrejmé, že toto dielo naďalej fascinuje fotografov a zďaleka o ňom ešte nebolo napísané všetko. Dokonca je stále aj objektom záujmu projektantov,...

Pripravili sme novú kolekciu Architektúra sociálneho štátu, ktorá predstavuje výber 26 realizovaných diel z povojnového obdobia. Zahŕňa bytový fond, školské zariadenia, budovy služieb, kultúrnych a zdravotných zariadení, ktoré v tom čase postavili a dodnes predstavujú základný stavebný fond architektúry každodennosti. V podmienkach autoritatívneho socialistického štátu patrila hromadná bytová výstavba a s ňou spojená výstavba zariadení občianskej vybavenosti medzi kľúčové nástroje budovania dôvery občana k štátu. Výstavba moderných sídlisk sa stala jedným z hlavných prostriedkov napĺňania predstavy sociálneho štátu. Celú kolekciu si môžete prezrieť tu. 

Na svete je mnoho miest, ktoré sa kontinuálne vyvíjali  v čase a ich prirodzená krása sa teší všeobecnému obdivu. Na druhej strane sú mestá, ktorých vzhľad je výsledkom dôsledného plánovania, a my obdivujeme ich architektov a urbanistov. Pod súčasný stav väčšiny miest sa však podpísal organický vývoj aj viac či menej úspešné plánovanie. Exemplárnym príkladom takéhoto mesta je Bratislava. Jej dnešnú podobu rozhodujúcim spôsobom formovali pokusy moderného urbanizmu o riadený rozvoj. Autorský tím v zložení Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Laura Krišteková a Monika Bočková rozoberá súvislosti, ktoré plánovanie hlavného mesta ovplyvnili aj dôsledky jeho fragmentovanej realizácie. Autorky a autor z Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV predstavia publikáciu na besede v bratislavskom kníhkupectve Artforum. Online záznam z podujatia, ktoré moderuje Michal Hvorecký, si môžete pozrieť na facebooku kníhkupectva v utorok 23. februára o 18:00. texty: OA oddelenie architektúry dizajn: David Kalata, Magdalena Scheryová fotografie: Olja Triaška Stefanovič

Časopis Architektúra & urbanizmus uverejňuje vedecké štúdie z oblasti architektúry a urbanizmu. Zameriava sa na teóriu, históriu, filozofiu a kultúru architektúry a urbanizmu v 20. a 21. storočí v strednej a východnej Európe. Zaoberá sa vzťahom architektúry a urbanizmu k umeniu, technike a k životnému prostrediu. Publikuje výsledky sociológie a psychológie architektúry a urbanizmu, sociálnej ekológie, výsledky výskumov z oblasti techniky prostredia a z iných disciplín, ktoré prispievajú k rozvoju teoretického poznania v architektúre a urbanizme. Zaoberá sa ďalej metódami hodnotenia a kritiky architektonickej a urbanistickej tvorby a hodnotením význačných architektov, architektonických diel a období. Publikuje príspevky o výučbe architektúry a urbanizmu, recenzie odborných kníh, ako aj informácie a správy o dôležitých vedeckých a umeleckých podujatiach.

V dôsledku opatrení súviasiach s pandémiou koronavírusu sa konferencia formou online konferenčnej platformy (UN)PLANNED CITY. Bratislava je mestom, ktoré zásadne formovali idey modernizmu. Viac ako dve tretiny jej súčasnej plochy vybudovali v priebehu ostatných sto rokov v zmysle princípov modernej architektúry a urbanizmu. Tieto koncepcie sa však do podoby mesta premietli len obmedzene, alebo dokonca inak, ako to predpokladali ich autori. Dôvody nesúladu medzi plánom a realizáciou spočívajú do veľkej miery v zásadných spoločenských a politických zmenách, ktorým mesto v uplynulom storočí čelilo, ako aj v konflikte záujmov lokálnych aktérov a štátnej reprezentácie a ich predstáv o formovaní mesta ako národného či regionálneho centra. Príklad plánovania a výstavby Bratislavy v uplynulom storočí nie je pritom v európskom kontexte ojedinelý. Práve naopak, mohol by do určitej miery slúžiť ako modelový príklad premeny nových centier nástupníckych krajín bývalej Habsburskej monarchie, ale aj ostatných európskych miest. Medzinárodná konferencia (Ne) plánované mesto má za ciel predstaviť tieto zdanlivo protichodné a paradoxné  tendencie v plánovaní európskych miest. Zaujímajú nás príspevky, ktoré budú diskutovať širokú tému plánovitosti a živelnosti budovania moderných miest a to nielen z pohľadu histórie urbanizmu, územného plánovania a architektúry, ale aj zo širšieho interdisciplinárneho pohľadu, zahŕňajúc perspektívy filozofie, sociológie, politológie, geografie či...

V ostatných mesiacoch sme intenzívne pracovali na novej atraktívnejšej podobe obľúbenej verejnej on-line databázy modernej architektúry Slovenska. Výsledkom je atraktívna vizuálna forma, ktorá je dielom grafickej dizajnérky Ľubice Segečovej a užívateľsky príjemné prostredie, ktoré je výsledkom práce lab.SNG. Takto upravená databáza umožňuje verejnosti získať informácie nie len o najvýznamnejších dielach slovenskej architektúry, ale aj o nových výsledkoch výskumu, aktuálnych projektoch a publikáciách Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV. Predstavuje tak jedinečný nástroj na sprostredkovanie výsledkov akademického výskumu širokej verejnosti.

Nová Ročenska slovenskej architektúry z vydavateľstva Slovart je už v predaji. Diela zaradené do tretieho vydania ročenky sú tým najlepším, čo vzniklo v rokoch 2018 a 2019. Dve úvodné štúdie kriticky reflektujú slovenskú architektonickú realitu z domáceho a zahraničného pohľadu a súčasťou ročenky je aj súpis cien, súťaží, výstav a kníh z aktuálneho obdobia. Kniha bude predstavená 28. októbra 2020 o 18:00 v rámci festivalu Dni architektúry a dizajnu, ktorý môžete sledovať online na facebooku a stránke organizátora podujatia. 

Spoločnosť Immocap uverejnila na svojej stránke aj vo viacerých médiách otvorený list, ktorý ako reakciu na list organizácie DOCOMOMO Slovakia adresovala ministerke kultúry, primátorovi Bratislavy a starostovi mestskej časti Bratislava – Nové mesto. Pán Ing. Martin Šramko, predseda predstavenstva Immocap Group, a.s., vo svojej reakcii okrem spomenutého otvoreného listu DOCOMOMO komentuje aj odborné aktivity tejto organizácie a architektonické hodnoty budovy Istropolis. Keďže vo viacerých tvrdeniach nevychádza z aktuálnych informácií a znevažuje odbornú spôsobilosť členov a členiek tejto organizácie aj predmetné architektonické dielo, dovoľujeme si v tejto veci poskytnúť relevantné stanovisko a uviesť fakty na pravú mieru. DOCOMOMO (Documentation and conservation of buildings, sites and neighbourhoods of the Modern Movement) je medzinárodná odborná organizácia so sídlom na Technickej univerzite v Lisabone. Jej  členmi je v súčasnosti 71 krajín a združuje popredných architektov a architektky, historikov a historičky architektúry z celého sveta, ale aj univerzity, odborné spolky či profesionálne združenia. Cieľom tejto organizácie je výskum, dokumentácia a ochrana architektúry moderného hnutia, ako aj rozširovanie poznania o možnostiach jeho ochrany a obnovy. Slovensko patrí k zakladajúcim členom tejto renomovanej celosvetovej inštitúcie. Slovenská pracovná skupina DOCOMOMO je riadnym členom DOCOMOMO International. Jej činnosť na Slovensku zastrešuje Spolok architektov Slovenska a je financovaná aj z...

Vyšlo nové číslo časopisu ARCHITEKTÚRA & URBANIZMUS 1-2/2020 Aktuálne tematické čislo je výberom príspevkov z medzinárodnej konferencie (Ne)plánované mesto, ktorú 6. októbra 2020 vo forme digitálnej platformy usporiada Oddelenie architektúry Historického ústavu SAV v rámci výskumného projektu APVV-16-0584 Nezamýšľané mesto: Architektonické a urbanistické koncepcie 19. a 20. storočia v mestskej štruktúre Bratislavy. Je kolekciou vedeckých textov skúmajúcich moderné a súčasné stratégie mestského plánovania jednak z perspektívy historiografie, ale aj s pohľadu teórie a kritiky architektúry a urbanizmu.