Nájomná vila je situovaná na nárožnej parcele čomu zodpovedá aj tvar jej pôdorysu. Ten je kompaktný, sústredený okolo ústrednej haly, okolo ktorej sa vejárovito radia jednotlivé obytné miestnosti. Tento dispozičný koncept sa opakuje na všetkých troch podlažiach. Komunikačné jadro domu – dvojramenné schodisko sa prostredníctvom úzkej chodby primyká k bytovým priestorom. Vonkajší vzhľad budovy je strohý, bez akýchkoľvek ozdôb a dokumentuje už Weinwurmov vyzretý sebaistý puristický názor. Na hladkej ploche fasád vynikajú len dvojice tradičných okien spojené subtílnym stĺpikom, architektov obľúbený motív, a plochý rizalit s francúzskymi oknami spojenými podobným spôsobom. Počas druhej svetovej vojny dom rodine Reisnerovcov v zmysle protižidovských zákonov pravdepodobne odobrali. Po vojne sa stal dom majetkom mesta, ktoré jednotlivé byty prenajímalo. V druhej polovici minulého storočia upravili dispozície niektorých bytov a prestavali prízemie domu, pričom zmenili aj umiestnenie hlavného vstupu. Po roku 1989 odkúpili byty súkromní vlastníci.
autor textu: Henrieta Moravčíková
Literatúra:
Weinwurm, F.: Zeitgemäse Baukunst. Moderne Welt 1924, č. 10 / no., s. / p. 20
Rosenberg, E.: Architekt Bedrich Weinwurm. Salon 6, 1926.
Fridrich Weinwurm – architekt Novej doby. Ed. Š. Šlachta, Bratislava, SAS 1993, s. / p. 38.
Foltyn, Ladislav: Slovenská architektúra 1918 – 1938 a česká avantgarda. Bratislava, SAS 1993, s. / p. 65 a 68.
