Výstavba výskumného areálu Slovenskej akadémie vied na bratislavskej Patrónke prebiehala etapovito, od 50. rokov. Prvú etapu vypracoval kolektív Stavoprojektu pod vedením architekta Karola Paluša. Zahŕňala výstavbu prvých výskumných pracovísk - objektov pre chemické vedy a tiež infraštruktúru celého areálu. Hlavnú budovu Chemického ústavu dokončili v roku 1963 ako asymetricky zvlnený podlhovastý trojtrakt na vyústení kompozičnej osi areálu.
Karol Paluš napokon v areáli projektoval ešte budovu pavilónu rickettsií, ktorá mala slúžiť Virologickému ústavu. Návrh objektu bol z veľkej časti determinovaný náročnou prevádzkou prostredia pre prácu s nebezpečnými baktériami. Architekt komponoval dvojpodlažný pavilónový objekt okolo centrálneho átria s čiastočne otvoreným prízemím v oblasti východného nárožia.
Kontrastné objemové a hmotové riešenie týchto dvoch budov podčiarkuje dôležitosť individuálneho prístupu v rámci projektovania stavieb pre výskum. Spoločným znakom obidvoch objektov je, žiaľ, zmena stavby počas realizácie, ktorá narušila pôvodný architektonický koncept. O zamýšlanej ľahkosti a elegancii svedčia architektove skice. Pavilón dnes v upravenej podobe slúži Ústavu zoológie. Podobný koncept átriovej budovy výskumného pracoviska sa architektovi podarilo úspešne uplatniť pri návrhu Výskumného ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Ružovej doline.
Literatúra:
