100 rokov Paluša!
2025-05-20Pri príležitosti nedožitého 100. výročia narodenia architekta Karola Paluša (27. 5. 1925 – 31. 1. 2000) si v týchto dňoch pripomíname jeho tvorbu výberom najvýznamnejších stavieb.
Karol Paluš odovzdal spoločnosti stovky bytov, rad vedeckých pracovísk, administratívnych budov a niekoľko územných plánov miest a obcí. V roku 1966 získal štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu, bol dvojnásobným nositeľom Ceny Dušana Jurkoviča a bol menovaný zaslúžilým členom Zväzu slovenských architektov.
Hoci Karol Paluš prežil takmer celý profesijný život v neslobodnom režime, vo svojej tvorbe neprestával hľadať nové možnosti. V časoch typizácie a štandardizácie stavebníctva presadzoval rôznorodosť, výtvarnosť a experiment. Ani za projektami bývania nevidel anonymné masy, ale jednotlivcov. Podľa neho „byt musí slúžiť ľudskému životu v celej jeho rozmanitosti a úplnosti.“
Formatívne ho určite ovplyvnil ročný štipendijný pobyt v Paríži, kde na École nationale supérieure des Beaux-Arts študoval monumentálnu maľbu. Po návrate z Paríža pokračoval v štúdiu na pražskej Vysokej škole umeleckopriemyselnej, kde pod vedením Adolfa Benša vyštudoval odbor architektúra a urbanizmus.
Do architektonického sveta vstúpil začiatkom 50. rokov spoluprácou s Miroslavom Tenglerom na obytnom súbore Miletičova. Nižšie obytné domy neskôr doplnil piatimi modernistickými vežiakmi a sídlisko zavŕšil kúpaliskom Delfín.
Vo verejných stavbách sa zameriaval na objekty náročné na prevádzku a technológie, ako napríklad Štátny ústav kontroly liečiv, Ústav chémie a nukleárnej fyziky SAV, Ústav ekonómie a organizácie výstavby so stredným počítačom, Generálne riaditeľstvo pozemného staviteľstva a ČEDOK-u, či Štátny štatistický úrad s veľkokapacitným počítačom.
Zaradil sa aj medzi kolektív autorov, ktorí na obytnom súbore Experimentálka testovali nové spôsoby výstavby. Pre tento účel navrhol dva bytové domy z penosilikátu s variabilnou dispozíciou vnútorných priestorov. Svoje výtvarné cítenie demonštroval pri návrhoch budovy Štátnej banky československej na Dunajskej ulici v Bratislave, Kultúrno-spoločenského centra v Snine, pamätníka obnovy mesta Kolárovo, či v súťažnom návrhu pamätníka SNP v Banskej Bystrici.
Paluš sa ako architekt neustále vzdelával, inšpiroval sa na zahraničných cestách, sledoval inovácie a filozofoval o budúcnosti bývania. Do výstavby chcel prinášať viac vedeckých poznatkov – o spoločnosti, stavebných materiáloch aj technológiách. Ktovie, akými slovami by po svojich vzletných predstavách o pokroku ľudstva komentoval dnešný stav svojich stavieb a spôsob, akým s nimi narábame…
Za spoluprácu pri tvorbe tejto kolekcie ďakujeme rodine architekta.
