Experimentálka je malým obytným súborom s dvestopäťdesiatimi bytmi medzi sídliskom Krasňany a vidieckou zástavbou Rače. Toto územie bolo v roku 1959 určené pre experimentálne overenie nových typov bytovej výstavby a inovatívnych stavebných technológií, ktoré sa mali uplatniť po roku 1963. Návhrom bytových domov boli poverení projektanti, ktorí už mali predošlé skúsenosti s navrhovaním hromadnej bytovej výstavby. Ich úlohou bolo testovať formy, ktoré by rozšírili materiálovú základňu a zároveň zvýšili flexibilitu dispozičných riešení bytov. Pri realizácii sa napokon uplatnili projekty troch autorských kolektívov.
Pod vedením Emila Viciana vznikol paralelne s ulicou podlhovastý dom z liateho betónu pozostávajúci z ôsmich sekcií. Diagonálne naň nadväzovali dva štvorposchodové schodiskové bytové domy, na ktorých testoval Karol Paluš s Radkom Auerom a Jurajom Scharnaglom stavebné penosilikáty. Vnútorná priestorová skladba pozostávala zo systému skriňopriečok a ľahkých mobilných priečok. Celý súbor dotvárala výšková dominanta v podobe dvanásťposchodového bodového domu s vákuovaným oceľobetónovým skeletom od Štefana Svetka a Márie Krukovskej. Kompozíciu vo svahu rozmiestnených solitérov dopĺňali na severe vežové domy KTB 07, na ktoré voľne nadväzovala zástava rozsiahlejšieho sídliska Barónka. Časom sa odhalili niektoré technické nedostatky experimentálnych riešení. Svetkov a Krukovskej vežiak museli kvôli havarijnému stavu plášťa na začiatku 80. rokov uzavrieť a vysťahovať. Obytný dom bol neskôr prestavaný, avšak v značne odlišnom architektonickom vyznení.
Literatúra:
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. s. 121, 144.
GROSS, Kamil: Poznámky k experimentálnej bytovej výstavbe. Projekt 2, 1960, 3-4, s. 34 - 45.
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta a kol.: Bratislava Atlas sídlisk. Bratislava, Slovart 2011, s. 136 - 143.
