Objekty Okruhového domu armády (skrátene ODA) sú situované na pešej zóne mesta Trenčín, na pomedzí historickej zástavby a nového centra budovaného v 70. — 80. rokoch. Forma architektúry je priamou reakciou na urbanistickú situáciu a zároveň zodpovedá štrukturalistickej diferenciácií častí s odlišnou funkčnou náplňou. Okruhový dom armády pozostáva z dvoch takmer autonómne pôsobiacich celkov. Dominantná hmota divadelnej časti výškovo aj priestorovo graduje smerom do námestia, ktoré lícuje skosenými hranami divadelnej sály. Z úrovne spoločenských priestorov poskytuje pohľad na námestie a zeleň lesoparku Brezina s dominantou Trenčianskeho hradu. Výškové členenie divadelnej časti zodpovedá nárokom povraziska a javiska cinerámového typu. Odlišným princípom sa riadi nižšia, pravidelná rytmizovaná hmota klubovo-administratívnej časti. Dve časti sa líšia aj materiálovo. Kým divadlo je obložené elegantným krémovo-bielym travertínom, klubová časť je prezentovaná zavesenou hliníkovou fasádou.
Úlohou budovy bolo v dobe vzniku doplniť politicko-kultúrnu vybavenosť v meste. Funkčne skĺbila prevádzku zájazdového divadla – kina pre 593 osôb s priestormi univerzálnej sály pre 496 osôb. Klubová časť bola navrhnutá tak, aby poňala administratívne priestory, knižnicu s čitárňou, klubovne, herne, učebne, prednáškové sály, priestory pre krúžky a kurzy s celkovou kapacitou 670 miest. Architektonický výraz kladie dôraz na horizontálnosť, vytvorenú konzolmi lodžií a líniovými zaskleniami divadelnej časti. Podobné horizontálne delenie reflektuje aj fasáda klubovej časti striedaním plných a priehľadných plôch. Objekt je vo vlastníctve Ministerstva obrany a naďalej plní svoju kultúrnu funkciu, vďaka čomu neprišlo k výrazným zásahom v interiéri ani exteriéri budovy.
Literatúra:
KRIVOŠOVÁ, Jana - LUKÁČOVÁ, Elena: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava: Alfa, 1990, s. 163 – 164.
Projekt 1985, 27(7), s. 8.
Okruhový dom armády v Trenčíne, Projekt 1982, č.1, s.10
SOMORA, Branislav — HORVÁTH, Eduard. Okruhový dom armády v Trenčíne. Projekt. 1986, č.4, s.31 — 37.
