Uhorská cvernová továreň, neskôr známa najmä ako Závody medzinárodného dňa žien - závod 01, bola založená rakúskou firmou Salcher & Richter a škótskou spoločnosťou J. & P. Coats. Obe patrili k etablovaným továrenským rodinám na poli textilnej veľkovýroby. Zachovaná projektová dokumentácia z roku 1900, vypracovaná firmou Davida Valentina Junka, zobrazuje budovu pradiarne, strojovne, farbiarne a kotolne, ktoré sa postavili v prvej etape výstavby. Z nich pradiareň, s pripojenou strojovňou a komín kotolne, boli monumentálnou priemyselnou architektúrou so schodiskovými vežami s nádržami ukončenými cimburím, dekoratívne poňatými kotviacimi prvkami s iniciálami majiteľov “SR,” či dekoratívnym soklom komína a jeho ukončením. Všetky tieto prvky poukazovali na architektúru, ktorá sa výrazne inšpirovala historizujúcimi tendenciami prevládajúcimi v staviteľstve toho obdobia. Konštrukčný systém stavieb pozostával z liatinových stĺpov a oceľových nosníkov, nesúcich tehlové klenby.
V druhej etape výstavby, od roku 1909, je už evidentný vplyv stavebnej firmy Pittel a Brausewetter - nadstavba pradiarne z tohto obdobia pozostáva zo železobetónového stropu neseného liatinovými stĺpmi. Firma realizovala aj cievkáreň, ktorá bola svojím nosným systémom konštrukčne modernou stavbou, avšak skrytá za historizujúcou fasádou. Ďalšie rozširovanie závodu sa udialo až po znárodnení v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia, kedy pribudol internát s učilišťom, jedáleň, či nová farbiareň. Najvýraznejšou stavbou z tohto obdobia bola moderná železobetónová - tzv. etážová - budova, ktorú priamo pripojili k hlavnej pradiarni. Obe stavby mali zjednotenú fasádu, a tak pôvodná pradiareň prišla o svoju historizujúcu podobu. Dostavovanie závodu sa uskutočňovalo aj v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Dnes je národnou kultúrnou pamiatkou len pradiareň, ktorá bola zrekonštruovaná do pôvodnej podoby. Okrem strojovne a internátu ostatné stavby zbúrali. V roku 2020 bola ukončená obnova pradiarne a silocentrály na komerčné priestory od ateliéru Bouda Masár architekti. Dnes tak tvorí ikonickú dominantu novej štvrte.
Literatúra:
ŠAB, Statuten der Bratislavaer Zwirnfabrik Aktiengeselllschaft in Bratislava. Škatuľa č. 17.
AMB, Bauprojekt und Consenspläne zur Erbauung einer Textilfabrik der Firma Salcher & Richter in Pressburg, 1900. Škatuľa č. 414.
SVÄTENÍKOVÁ, Marta: 65 rokov výroby nití v Bratislave. Bratislava, Závody MDŽ n.p, 1967, s. 7.
AMB, Miestopis Bratislavskej cvernovej továrne úč. spol. v Bratislave. 28.8.1934. Škatuľa č. 413.
AMB, Situačný plán Bratislavskej cvernovej továrne úč. spol. Bratislava, 20.8.1919. Škatuľa č. 413.
AMB, Bauprojekt und Consenspläne zur Erbauung einer Textilfabrik der Firma Salcher & Richter in Pressburg. 1900. Škatuľa č. 414.
CSINO, Viliam - MISTRÍK, Martin: Cvernovka. Bratislava, Open Design Studio 2014.
HALLON, Ľudovít: Firma Pittel a Brausewetter v dejinách Slovenska: priekopník betónového staviteľstva z Bratislavy. Bratislava, Typoset Print 2014.
