Veľký nárast bytovej výstavby v Bratislave počas prvej Československej Republiky, spolu s dostupnosťou vápenca, ílu a dobrého napojenia na železnicu, predurčili Stupavu na výstavbu modernej cementárne. Iniciátormi boli Handlovské uhoľné bane, účastinná spoločnosť a Česká poisťovňa Union. Technologický návrh prevádzky vypracovala nemecká firma Fellner & Ziegler. Projektovú dokumentáciu zhotovila bratislavská pobočka firmy Pittel & Brausewetter pod vedením Karla Leubnera. Druhým staviteľom bol ich priamy konkurent z rakúska stavebná firma Eduard Ast & Co. Továreň sa začala stavať v auguste 1929 a už v apríli 1930 prebehla skúšobná prevádzka. Cementáreň mala veľmi pôsobivú a jednoduchú priemyslenú architektúru. Areálu dominoval okrem komína, hlavný objekt výrobnej linky tvorený železobetónovým skeletom s murovanou výplňou a veľkoplošným deleným presklením. Objektu s dĺžkou 187 m a šírkou 31,5 m dominovala slinková hala, ktorá nebola uzavretá z bočných strán a tak tvorila pôsobivé stĺporadie s oceľovou sedlovou strechou. Súčasťou cementárne bola aj lanová dráha systému Pohling, ktorá prevážala vyťažený íl z neďalekého hliniska a vápenec, v začiatkoch z lomu Pod Pajštúnom a od 40. rokoch aj z lomu Prepadlé vzdialenom 10 km. Najväčšia prestavba sa uskutočnila v 50-tych rokoch, kedy bola zriadená druhá výrobná linka a viaceré prevádzkové objekty. Z pôvodnej zástavby z v ucelenej podobe zachoval objekt trafostanice z 30. rokov, administratívna a sociálna budova z 50. rokov. Väčšina výrobných objektov ustúpila bytovej výstavbe. Cementáreň tak zanikla.
Literatúra:
PROKEŠ, Svetozár - KLAS, Ivan: 90 Cementáreň Stupava. Stupava, 2021.
HALLON, Ľudovít: Firma Pittel a Brausewetter v dejinách Slovenska: priekopník betónového staviteľstva z Bratislavy. Bratislava, Typoset Print 2014.
