Na začiatku 50. rokov vzniklo v Bratislave prvé komplexne vybavené sídlisko, ktoré malo zohľadniť nielen sociálny, ale aj ideologický program štátu. Architekti nadviazali na tvorbu v tzv. socialisticko-realistickom štýle a súbor koncipovali ako takmer tradičný uzavretý blok s arkádovým prekrytím pre chodcov zo strany frekventovanej Miletičovej ulice a s parkovo riešeným vnútroblokom. Komplexnosť vybavenia sídliska nespočívala len v obchodnom parteri, materskej škole a jasliach vo vnútornom dvore, ale aj v spoločenskej sále a knižnici, ktoré sa nachádzali v centrálnom sedempodlažnom objekte. Na jeho vrchnom podlaží boli situované ateliéry pre umelcov. Ustúpenie centrálneho bloku vytvára akýsi palácový court d’honneur a potvrdzuje východiská autorov aj dobových teoretikov sorely, ktorí nové obytné celky formovali ako „paláce pre pracujúcich“.
Opätovný návrat ku klasickému jazyku architektúry dokladá štuková výzdoba fasád so štylizovanými prvkami akantových listov či volút, ako aj sochárska výzdoba – akty detských postáv od sochára Františka Draškoviča. V druhej polovici 50. rokov však už prišlo k prehodnoteniu „ozdobníckeho“ socialistického realizmu a architekt Paluš, ktorý pokračoval na projekte, sebavedomo aktualizoval dovtedy nedostavané časti – kúpalisko Delfín a päť vežových domov.
Literatúra:
PALUŠ, Karol – TENGLER, Miloslav: Sídlište Miletičova ulice Bratislava. Architetura ČSR, 13, 1954, s. 161 – 162.
SCHILLER, Emanuel: Zhodnotenie projektu sídliska Bratislava – Miletičova ulica. Architetura ČSR, 13, 1954, s. 163 – 165.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 416 s.
