Budova Najvyššieho súdu SR má v curicule architekta Dedečka výnimočné postavenie. Nie len že sa jedná o jeho poslednú realizáciu rozsiahleho komplexu a sídla vrcholnej štátnej inštitúcie, no aj samotným urbanistickým a architektonickým riešením s dominantnou snahou doplniť blokovou mestskou zástavbou priestor po prerazení dopravného ťahu Staromestskej ulice. Pôvodne predpokladal že na mieste západného krídla kapucínskeho kláštora uzatvorí uličnú frontu staromestskej ulice objektom Ministerstva kultúry, ku ktorého realizácii však neprišlo. Šesť podlažný objekt súdu uzatvára a udržuje výšku mestského blok od Župného domu smerom na juhozápad k rušnej dopravnej tepne Staromestskej ulice. Dispozične sa jedná o trojtraktovú budovu s vnútorným átriom. Prízemie je určené na verejné súdne pojednávania s ôsmimi súdnymi sálami umiestnenými v átriu objektu. 2 sály sú veľké s kapacitou 150 osôb, ďalšie majú kapacitu približne 50. osôb, všetky sály sú presvetlené aj prirodzeným svetlom cez strop. Zvyšné podlažia slúžia administratíve súdu a ministrestva spravodlivosti, pôvodne plánované podzemné garíáže neboli realizované kvoli komplikovaný podmienkam terénu. Charakteristickým znakom exteriéru Najvyššieho súdu je zalamovaná severná a južná fasáda, ktorá je vykonzolovaná nad parterom čím vzniká priestor krytého chodníka po stranách mestského bloku. Dedeček v rámci štúdie širších vzťahov navrhoval uzatvoriť celý mestský blok medzi Staromestkou a Suchým mýtom a prepojiť ho v parteri kolonádou. Nosná konštrukcia objektu je z priemyselného železobetónového skletu s tehlovou výpňou. Fasády sú obložené svetlím pieskovcom Kanfanarom z Chorvátska a prefabrikovanými betónovými profilovanými panelmi spolu dotváraj plastické vyznenie architektúry Najvyššieho súdu. Západnej fasáde s hlavným vstupom dominujú horizontálne línie balkónov a výrazný prvok markízy nad hlavným vstupom. Interiéry s charakteristickým rukopisom podhľadov a drevených prvkov Jaroslava Nemca, ich výrazným prvom sú vitráže v chodbách okolo súdnych siení od Ferdinanda Hložníka, ďalším umeleckým dielom je reliéf Vôľa ľudu od Alexandra Trizuliaka na hlavnej fasáde.
Literatúra:
KRAUS, Bohuslav., KODOŇ, Ján: Budova najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave, Projekt 1991, č. 7-8. s. 47
SZALAY, Peter: Architekt Vladimír Dedeček. Architektúra & Urbanizmus 39, 2005, 3 – 4, s. 127 – 148
Vladimír Dedeček, Interpretácie architektonického diela. Monika Mitášová (ed.), Bratislava: SNG, s. 74 – 86.
