Obytný súbor Karlova Ves je prvé prefabrikované sídlisko, ktoré v Bratislave postavili vo výrazne svažitom teréne. Mesto v tom čase totiž nedisponovalo rovinatými stavebnými plochami na výstavbu nových obytných zón. Podrobný územný plán sídliska spracovali roku 1961 (Milan Beňuška a kol.). Po jeho prehodnotení došlo k vypracovaniu variantných štúdií, z ktorých jednu navrhol profesor Emanuel Hruška. Konečná verzia urbanistického návrhu je spoločným dielom Štefana Ďurkoviča, Štefana Svetka a Stanislava Talaša. Definitívny návrh sídliska vznikal od roku 1964 a okrem Talaša, Fabianka a Ružeka sa na ňom podieľali viacerí ďalší architekti.
Sídlisko je situované v údolí na mieste bývalej predmestskej obce Karlova Ves, ktorej fragmenty sa v malej miere zachovali. Najvýraznejším z nich je kostol, pôvodne neskorobaroková Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Hlavnou komunikačnou osou obytného súboru je Karloveská ulica s električkovou traťou, ktorá predstavuje nosnú mestskú hromadnú dopravu tejto časti mesta. Na Karloveskú ulicu sa organicky napájajú uzly občianskej vybavenosti, pri ktorých sa uplatňuje princíp dvojúrovňovej segregácie pešej a automobilovej dopravy. Architekti navrhli sídlisko ako výrazne gradujúcu hmotovú kompozíciu, pričom sa im podarilo vytvoriť jedno z priestorovo najrozmanitejších sídlisk v meste. Charakteristickou figúrou urbanistickej štruktúry je blok s pôdorysom v tvare U. Tvoria ho dva štvorposchodové bytové domy, ktoré vymedzujú špecifický poloverejný vnútroblokový priestor. Určitým náprotivkom blokov sú vyššie doskové bytové domy postavené v ich bezprostrednej blízkosti. Rozmanitosť prostredia dotvárajú skupiny dvoch až troch výškových bodových domov, ktoré pôsobia v rámci sídliska ako kompozičný akcent a orientačný prvok. V obytnom súbore sa výrazne uplatňuje zeleň vo forme hustej siete mikroparkov jednotlivých vnútoblokov a ďalších verejných priestorov. Viaceré verejné aj bytové budovy postavili v Karlovej Vsi podľa netypových projektov s využitím iných ako panelových technológií. Aj vďaka tomu sa podarilo vytvoriť heterogénnu mestskú štvrť. Obytný súbor už krátko po výstavbe získal viacero odborných architektonických a urbanistických ocenení.
Literatúra:
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Pallas, Bratislava 1976. 286 s.
RUŽEK, Karol: Mezonetový dom na Jegorovovom námestí. Projekt 18, 1976, 8 – 9, s. 18 – 19.
DULLA, Matúš: Sídlisko Karlova Ves v Bratislave. Projekt 30, 1988, 10, s. 15 – 20.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta – DULLA, Matúš – DORICOVÁ, Slávka – HABERLANDOVÁ, Katarína – TOPOLČANSKÁ, Mária: Panelové sídliská v Bratislave a ich univerzálne a špecifické súvislosti. Architektúra & urbanizmus 40, 2006, 1 –2, s. 73 – 96.
Panelové sídliská v Bratislave: Stručný prehľad. Architektúra & urbanizmus 40, 2006, 1 – 2, s. 97 – 113.
