Do.co, mo.mo
DOCOMOMO (Documentation and Conservation of Buildings, Sites and Neighbourhoods of the Modern Movement) je medzinárodná organizácia, ktorá sa zaoberá výskumom, dokumentáciou, propagáciou a ochranou pamiatok modernej architektúry. Organizácia vznikla roku 1990 v Holandsku a Slovensko je jedným z jej zakladajúcich členov. V súčasnosti sídli v Barcelone a združuje vyše 40 národných pracovných skupín. Slovenská pracovná skupina docomomo funguje súčasne ako združenie Spolku architektov Slovenska. Jej členovia a členky, architekti, historici, teoretici a kritici architektúry sa zaoberajú výskumom a prezentáciou pamiatok modernej architektúry a súčasťou ich aktivít je aj spracovávanie národného registra pamiatok moderného hnutia. Medzinárodný register obsahuje v súčasnosti 101...
Women’s creativity since the Modern Movement – MoMoWo
Women’s creativity since the Modern Movement – MoMoWo (Tvorivosť žien od čias moderného hnutia) – je rozsiahly projekt spolupráce, ktorý bol financovaný v rámci programu EU Kreatívna Európa. V rokoch 2014 - 2018 ho zastrešovalo Politecnico di Torino (Taliansko). Na projekte spolupracovala aj Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a výskumní pracovníci Oddelenia architektúry HÚ SAV. MoMoWo sa zameriaval na pôsobenie žien v oblasti dizajnu, architektúry a urbanizmu, krajinnej architektúry a inžinierstva. Cieľom projektu bolo zvýrazniť úlohu žien, ktoré boli doteraz v rámci európskeho kultúrneho dedičstva zanedbávané. Navyše – chápajúc históriu ako živý materiál – projekt chce...
Škola umeleckých remesiel (1928 – 1939)
Škola umeleckých remesiel v Bratislave patrí ku kľúčovým témam moderných dejín Slovenska. Jej význam jednoznačne presahuje náš lokálny priestor, keďže vo svojej  dobe patrila medzi najpokrokovejšie umeleckopriemyselné školy v Európe. Ako súčasť širšieho kultúrneho hnutia okolo seba združovala významné osobnosti, ktoré nespočetnými iniciatívami a spoluprácami premieňali Slovensko na modernú krajinu. Napriek tomu upadla bratislavská Škola umeleckých remesiel takmer do zabudnutia.  Ani mnohí Bratislavčania nevedia, že v medzivojnovom období v ich meste pôsobila takáto jedinečná škola. Málokto si dnes ešte spomenie, že na Vazovovej ulici nesídlila vždy Slovenská technická univerzita, že podporovateľmi a členmi kuratória ŠUR boli napríklad architekti Emil Belluš,...
ATRIUM
ATRIUM  Architektúra totalitných režimov v plánovaní mesta ATRIUM Architektúra totalitných režimov v plánovaní mesta je projektom, ktorého cieľom je dostať do väčšej pozornosti verejnosti výzamné prvky dejín európskej architektúry 20. storočia. Ide o ambiciózny projekt spolupráce nielen vo svojom geografickom a tematickom zábere, ale aj v rozsahu a povahe partnerstva.  Na projekte spolupracovalo 18 partnerov z 11 krajín juhovýchodnej Európy, ktorých spájal záujem o architektonické dedičstvo totalitných režimov, ktoré tieto krajiny determinovali v 20. storočí nielen po politickej a spoločenskej ale aj kultúrnej stránke. Projekt ATRIUM predstavoval celostný architektonický výskum zahŕňajúci vypracovanie hodnotiacich a ekonomických štúdií, dokumentácie a nástrojov pre...
Nezamýšľané mesto: Architektonické a urbanistické koncepcie 19. a 20. storočia v mestskej štruktúre Bratislavy
Projekt APVV-16-0584 Bratislava je charakteristickým príkladom mesta, ktoré rozhodujúcim spôsobom určili architektonické a urbanistické koncepcie minulého storočia. Viac ako dve tretiny jej plochy vybudovali v duchu princípov modernej architektúry a urbanizmu. Urbanistické či architektonické paradigmy 20. storočia však mestskú štruktúru Bratislavy ovplyvnili často nie v zmysle ale priam proti svojmu obsahovému zmyslu. Pod túto protichodnosť zamýšľaného a realizovaného sa do veľkej miery podpísala diskontinuita spoločenského vývoja ale aj súťaženie lokálnych predstáv o budovaní mesta a zámerov oficiálnych predstaviteľov o podobe hlavného mesta krajiny. Projekt sa sústredí na identifikáciu a vyhodnotenie konkrétnych miest v mestskej štruktúre, ktoré reprezentujú skúmaný fenomén neplánovaného...
Neplánované mesto: architektonické a urbanistické koncepcie 20. storočia a ich priemet do mestskej štruktúry Bratislavy
Projekt VEGA 2/0074/17 Bratislava je charakteristickým príkladom mesta, ktoré rozhodujúcim spôsobom určili architektonické a urbanistické koncepcie minulého storočia. Viac ako dve tretiny jej plochy vybudovali v duchu princípov modernej architektúry a urbanizmu. Kľúčové paradigmy 20. storočia však mestskú štruktúru Bratislavy ovplyvnili často nie v zmysle ale priam proti svojmu obsahu. Pod túto protichodnosť zamýšľaného a realizovaného sa do veľkej miery podpísala diskontinuita spoločenského vývoja ale aj súťaženie lokálnych predstáv o budovaní mesta a zámerov oficiálnych predstaviteľov o podobe hlavného mesta krajiny. Projekt sa sústredí na identifikáciu a vyhodnotenie konkrétnych miest v mestskej štruktúre, ktoré reprezentujú skúmaný fenomén neplánovaného mesta. Získané...
Architektúra sociálneho štátu
Koncepcie sociálnej politiky v oblasti architektúry a výstavby, ktoré sa formovali v tridsiatych rokoch 20. storočia sa naplno a v masovom meradle uplatnili po druhej svetovej vojne. Tento trend mal celoeurópsky charakter a prejavil sa po prvom povojnovom desaťročí obnovy vojnou zničenej Európy, rovnako v jej západnom aj východnom bloku. Bytový fond, školské zariadenia, budovy služieb, kultúrnych a zdravotných zariadení, ktoré v tom čase postavili, predstavujú dodnes základný stavebný fond architektúry každodennosti. V podmienkach autoritatívneho socialistického štátu patrila hromadná bytová výstavba a s ňou spojená výstavba zariadení občianskej vybavenosti medzi kľúčové nástroje budovania dôvery občana k štátu. Výstavba moderných sídlisk...
Industriál
„Industriál“ vnímame na Slovensku ako pojem zastrešujúci predovšetkým modernú priemyselnú architektúru (výrobné objekty), ale aj rôznorodé technické diela vrátane ich technologického zariadenia, počnúc prechodom od manufaktúrnej výroby k priemyselnej produkcii (na Slovensku až 2. polovica 19. storočia). Historická vrstva, ktorú moderný industriál predstavuje, nie je dokladom iba hospodárskeho a technického rozvoja krajiny počas priemyselných revolúcií, ale je aj fenoménom kultúrno - spoločenským. Spoluvytvára urbánne prostredie a rovnako, najmä v niektorých regiónoch, výrazne zmenila vidiecku krajinu. Jej dôležitosť sme si naplno uvedomili až s jej miznutím – aktívnym búraním, alebo zánikom schátraním. Do popredia tak vystúpil význam industriálu ako kultúrneho dedičstva.  ...
Architektúra povojnovej moderny
Moderná architektúra druhej polovice 20. storočia tvorí podstatnú zložku stavebného fondu na Slovensku. V štyroch desaťročiach po druhej svetovej vojne sa na Slovensku vybudovali tisícky zdravotníckych, vzdelávacích, kultúrnych, rekreačných, športových či obchodných stavieb, ktoré dodnes tvoria základ občianskej vybavenosti slovenských sídel. Tieto diela tvoria významnú etapu v dejinách slovenskej architektúry, ktorá po období preberania sovietskych vzorov v podobe historizujúceho socialistického realizmu hľadala svoju novú podobu, pričom reflektovala medzinárodné dianie a súčasne kreovala vlastný lokálne špecifický variant moderny. Architektúra povojnového modernizmu je tak súčasťou kultúrno-spoločenskej emancipácie Slovenska. Povojnová architektúra je súčasne dielom prvej generácie architektov, statikov, konštruktérov a ďalších profesií -...