Na základe víťazstva v súťaži vypracovali architekti návrh na veľký komplex domu techniky, kultúrneho domu a výškovej administratívnej budovy ktorý sa postupne realizoval až do roku 1981. Jeho architektonické stvárnenie sa posúvalo od subtílneho solitérového poňatia pôvodného súťažného návrhu až po hutné komponovanie, ktoré možno vidieť na pilovitom priečelí hlavného objektu. Hlavný priestor obsahuje kino a dve univerzálne sály, ktoré slúžili na kľúčové zhromažďovacie akcie hlavného mesta.
Literatúra:
KUSÝ, Martin: Nad súťažnými návrhmi na výstavbu Domu odborov a techniky v Bratislave. Architektura ČSR 16, 1957, 3, s. 126 – 132.
KUSÝ, Martin: Dom odborov a techniky v Bratislave. Architektura ČSR 19, 1960, 10, s. 685 – 689.
KONČEK, Ferdinand – SKOČEK, Iľja – TITL, Ľubomír – LUKAČOVIČ, Štefan – HUNTIER, Jozef – KAHOUN, Karol: Komplex Domu odborov, techniky a kultúry v Bratislave ukončený novostavbou Domu Revolučného odborového hnutia. Projekt 23, 1981, 7, s. 4 – 21.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
Trade Union House. In: Eastmodern. Ed. Hertha Hurnaus, Benjamin Konrad, Maik Novotny. Wien, Springer Verlag 2007, s. 48 – 55.
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta – DLHÁŇOVÁ, Viera: Istropolis, Bratislava. In: Beyond Everydayness. Theatre Architecture in Central Europe. Praha, Národné divadlo 2010, s. 531.
Konček, Skoček, Titl. Katalóg výstavy. Ed. Katarína Andrášiová, Nina Bartošová. Bratislava, STU 2013. 58 s.