Register of modern architecture oA HÚ SAV

On the occasion of the 100th anniversary of the birth of architect Karol Paluš (27 May 1925 – 31 January 2000), we commemorate his legacy by showcasing a selection of his most notable buildings. Karol Paluš contributed significantly to society through the design and delivery of hundreds of residential flats, numerous scientific institutions and administrative buildings, as well as several urban plans for towns. In 1966, he was awarded the State Honour for Merit in Construction, was a two-time recipient of the Dušan Jurkovič Prize, and was recognised as a distinguished member of the Association of Slovak Architects. Although he spent the majority of his professional life under an oppressive regime, Paluš consistently sought creative freedom through his work. In an era characterised by the typification and standardisation of construction, he championed diversity, artistry, and experimentation. Even in his housing developments, he focused not on the masses, but on the individual. In his view, a dwelling "must serve human life in all its diversity and completeness." Formatively, he was certainly influenced by a one-year scholarship in Paris, where he studied monumental painting at the École nationale supérieure des Beaux-Arts. After returning from Paris, he continued his studies at the Academy...

On 28 October we commemorate the establishment of the First Czechoslovak Republic, a state formation that fundamentally influenced the social development in Slovakia and represented an important milestone in the modernisation of our country. At the same time, the establishment of the Czechoslovak Republic in 1918 can also be regarded as a strong initiating moment in relation to the development of the local artistic avant-garde. It was the two decades of the Czechoslovak Republic's existence that formed the framework for the emergence of modern art education, the first art periodicals, a number of artistic societies and associations, as well as hundreds of modern architectural works in Slovakia. Although the First Czechoslovak Republic existed for just over 20 years, it was able to make a fundamental mark on the material environment of Slovakia. Already the first years were accompanied by massive construction of public administration buildings, educational institutions and housing for state employees. At the turn of the 1920s and 1930s, investments in infrastructure and industry were added. The construction of water works on the Váh River was started, dozens of roads, road and railway bridges were built. Among them was the most charming work of the Slovak avant-garde, the Colonnade...

We present the result of a four-year cooperation between the association Čierne diery and the Department of Architecture of the Institute of History SAS: a unique publication on Slovak architectural works listed in the international DOCOMOMO register. This extensive publication presents 101 buildings that are among the most significant works of modern architecture and urbanism in Slovakia. These buildings, from Bratislava to Trebišov, are registered in DOCOMOMO International, an international organization for the documentation and protection of buildings and urban complexes of the modern movement. The book is thus not a presentation of new research, but the result of a long-term mapping of the condition of these works. The impulse for the publication was both an effort to spread awareness of the unique buildings in Slovakia and the alarming condition of some of the buildings and the persistent reluctance of the competent authorities to protect them properly.  The list of buildings is not final; it is being created in stages and is constantly expanding. It shows how we treat the heritage of modernism, which represents the most important period for our country in terms of its contemporary identity. The texts by the team of the Department of Architecture of the...

Pondelok 20. 05. 2024, o 19.00   DK Zrkadlový háj Petržalka, Rovniankova 3, 851 02 Bratislava Oddelenie architektúry HÚ SAV a Galerie VI PER Vás srdečne pozývajú na uvedenie Česko-Slovenskej publikácie o dejinách a súčasnosti našich kultúrnych domov: Osvěta, kultura, zábava: Kulturní domy v Československu. Knihu slávnostne uvedú Irena Lehkoživová, Michala Janečková, Henrieta Moravčíková, Katarína Haberlandová, Peter Szalay a Matúš Dulla. Akciu bude sprevádzať zaujímavá projekcia z archívu českej a Slovenskej televízie. Pred podujatím o 18.00 sa bude konať komentovaná prehliadka DK Zrkadlový háj s jedným z jeho autorov Petrom Jančom. Knihu si budete môcť na mieste zakúpiť so zľavou. Publikácia OSVĚTA, KULTURA, ZÁBAVA: KULTÚRNÍ DOMY V ČESKOSLOVENSKU približuje spoločné dedičstvo kultúrnych domov v Čechách a na Slovensku. Stavby, ktoré sa počas socializmu tešili veľkorysej ekonomickej, politickej aj legislatívnej podpore, dodnes tvoria základnú kultúrnu infraštruktúru v našich mestách a dedinách. Kniha sa zaoberá vývojom tejto špecifickej typológie od ich východísk v hlbšej minulosti, až po postsocialistické osudy. Zároveň reflektuje ich emancipačný a osvetový potenciál a ich rolu v organizovaní voľného času. V neposlednom rade je aj obrazovou správou o ich dnešnom stave od fotografov Oskara Hlezla a Martina Netočného, ktorí sa ich dokumentácii dlhodobo venujú, ale aj dokumentom o ich pôvodnom...

Pozývame vás na uvedenie novej publikácie Správa o slovenskej architektúre (Slovart, 2023) Správa o slovenskej architektúre predstavuje súbor esejí, ktoré si všímajú širší spoločenský kontext architektúry, skúmajú postavenie architektonického dedičstva či vzťah architektúry k prírodnému prostrediu a reflektujú aj problematické témy, ako je architektúra a vojnový konflikt či politizácia verejného priestoru. / členovia Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV v úvodnom texte zmapovali uplynulé roky súčasnej slovenskej architektúry so zreteľom na širší spoločenský kontext, čo ilustrujú fotografie architekta Petra Jurkoviča/ verejným stavbám z čias socializmu a ich osudu v neoliberálnom kapitalizme sa ďalej venuje Henrieta Moravčíková/ problematiku turizmom poháňanej výstavby v Demänovskej doline približuje Mária Novotná/ kontroverzií developovania na území lužného lesa v Bratislave sa venujú Ivana Rumanová a Peter Szalay/ o vojnou zničenej ukrajinskej architektúre reportuje priamo z frontu Lina Degtyarova/ desaťročnú snahu o záchranu liečebného domu Machnáč popisuje Martin Zaiček/ témou pamäte a pamätníkov sa vo filozofickej eseji zaoberá Silvester Lavrík Kolektívnu zbierku kritických esejí na tému súčasnej slovenskej architektúry, verejného priestoru a mestského plánovania prídu za autorov predstaviť Henrieta Moravčíková, Laura Krišteková, Peter Szalay a Katarína Haberlandová. Diskusia sa uskutoční v bratislavskom kníhkupectve Artforum 17. mája o 18.00. Autori publikácie s moderátorom podujatia Michalom Hvoreckým priblížia potrebu hlbšej...

V roku 2022 zbúrali na Trnavskom mýte v Bratislave najväčšie kultúrno-spoločenské zariadenie na Slovensku — ikonu povojnového modernizmu. Slúžila pritom sotva 40 rokov a úrady posudzovali podnet na jej vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Ako je možné, že bola napriek tomu zlikvidovaná aj bez schválenia nového investičného zámeru? Výskum Henriety Moravčíkovej a Petra Szalaya o okolnostiach vzniku a zániku jedinečného Domu Odborov bol podporený organizáciou Čierne diery, ktorá jeho výsledok publikovala v knižnej forme. Kniha vychádza v čase, kedy developerská spoločnosť Immocap dovŕšila búranie niekdajšieho kultúrno-spoločenského centra. Mrzí nás, že napriek systematickej snahe o záchranu tohto diela, sa nám nepodarilo zvrátiť jeho likvidáciu. Publikácia je tak aspoň malým gestom voči jeho tvorcom Konček + Skoček + Titl a mementom búrania ikony. Súčasťou knihy sú štyri fotografické série mapujúce komplex v odlišných štádiách života. Zábery z otvorenia v roku 1981 poskytol Ľubo Stacho, Istropolis ako ikonu predstavila medzinárodnému publiku v roku 2004 Hertha Hurnaus, chátranie v rokoch 2018 až 2021 zaznamenala Olja Triaška Stefanovič a proces búrania zachytil Matej Hakár. Dizajn vytvorila Ľubica Segečová.    

Prednášky zo siedmeho ročníku projektu Reflexie architektúry sú už prístupné online. Projekt predstavuje jedinečnú otvorenú komunikačnú platformu medzi akademickým prostredím, predstaviteľmi súčasnej architektúry a verejnosťou. Usiluje sa tak rozširovať povedomie o architektúre a jej vplyve na hmotné prostredie a zvyšovať úroveň architektonickej diskusie na Slovensku. Tento rok sa v rámci série prednášok predstaví súčasná maďarská architektonická scéna, ktorá sa aktuálne dynamicky rozvíja a môže byť pre Slovensko v mnohých ohľadoch inšpiratívna. Výber prednášajúcich zahŕňa architektov a architektky, ktoré reprezentujú všetky aktívne tvoriace generácie a najdôležitejšie tendencie súčasnej maďarskej architektúry. Súčasťou prezentácií sú moderované diskusie s publikom. Najväčší dôraz sa pri koncepcii výberu referujúcich kládol na vzťah ateliéru k zásadným otázkam súčasnej architektúry, ako je kontinuita a diskontinuita vývoja v oblasti architektonického myslenia, vzťah architektúry a prostredia, vzťah k historickému dedičstvu a miestu vo všeobecnosti, ale aj kultúrna a environmentálna udržateľnosť.  Súčasťou formátu Reflexie architektúry je aj séria monografií zachytávajúcich prednášky aj kritické reakcie publika. Reflexie architektúry sa po dvoch rokoch v online priestore vracajú do fyzického prostredia Fakulty architektúry a dizajnu v Bratislave, ktoré je otvorené architektom, študentom aj širokej verejnosti zaujímajúcej sa o architektúru.  

Bratislavský Dom odborov resp. Dom ROH bol stavbou s dlhou históriou už pred svojím dokončením. Plány na jeho výstavbu sa začali realizovať v roku 1955, o dvadsať rokov neskôr došlo k zásadnejším úpravám jeho pôvodného architektonického návrhu a v roku 1981 bol s veľkou slávou odovzdaný do užívania ako kultúrne centrum a zároveň zjazdový (kongresový) palác. Jeho architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl stavbu postupne v priebehu rokov tvarovali a premieňali podľa požiadaviek vtedajšieho investora.[1] Výsledná architektúra predstavovala masívne zoskupenie rôznych výškových i vertikálnych hmôt vo vlastnom urbanisticky riešenom prostredí, ktorého ťažké súvislé plochy narúšali rôzne výtvarné detaily. Funkčne riešené priestory niekoľkých sál boli najmä v priestore foyer doplnené výraznými architektonickými a výtvarnými prvkami, ktoré dodnes vzbudzujú obdiv a priťahujú pozornosť.  Novootvorená stavba sa v roku 1981 stala veľkou témou aj pre jedno z vydaní časopisu Projekt,[2] ktorého textovú časť doplnila rozsiahla fotografická séria od už vtedy známeho fotografa architektúry Ľuba Stacha (1953). Stacho sa prvý raz ako fotograf architektúry zviditeľnil fotografiami bratislavskej neskoromodernej architektúry pri študentskej súťaži v roku 1976 spolu s Tiborom Škandíkom. Odvtedy sa fotografia architektúry pre oboch stala súčasťou ich práce. Stacho od roku 1978 pôsobil priamo ako fotograf Zväzu slovenských architektov v Bratislave.[3] ...

Televízna séria Ikony, obnova budovy Slovenskej národnej galérie ale aj dianie okolo bývalého Domu odborov v Bratislave vzbudzujú záujem verejnosti o architektúru neskorého modernizmu. Povojnová výstavba zásadne poznačila tvár Bratislavy aj ostatných slovenských miest. Veľkorysé plány moderného urbanizmu podmienili radikálnu prestavbu historických štvrtí aj výstavbu sídliskových satelitov.V rovnakom čase vznikli budovy, ktoré dodnes predstavujú základ infraštruktúry v oblasti vzdelávania, kultúry či zdravotníctva. Viaceré z nich sú výraznými solitérmi, nápadnými umeleckými gestami dokumentujúcimi kultúrnu situáciu druhej polovice minulého storočia. Aj preto si vyslúžili prívlastok ikony. Kontrastné postavenie týchto diel vo vzťahu k historickej zástavbe, spoločensko-politické okolnosti ich vzniku aj prevádzkové limity dnes problematizujú ich ďalšie využitie. Vo verejnej diskusii tak čoraz častejšie rezonuje otázka, čo s nimi? Treba týchto svedkov autoritatívneho režimu navždy odpratať do minulosti spolu s ich objednávateľmi, alebo majú byť zachované akodôležitá vrstva našich dejín? Aj na tieto otázky sa pokúsia hľadať odpovede hostia diskusie, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. 05. 2021 o 19:00 v Novej Cvernovke. Diskusia sa bude konať za účasti divákov (podľa aktuálnych epidemiologických opatrení) a súčasne naživo vysielaná online. Hostia: Henrieta Moravčíková, Pavol Paňák, Ingrid Konrad   Moderátor: Laco Oravec    

Projekt je zameraný na súčasnú architektúru. Predstavuje jedinečnú otvorenú komunikačnú platformu medzi akademickým prostredím, predstaviteľmi súčasnej architektúry a verejnosťou. Usiluje sa tak rozširovať povedomie o architektúre a jej vplyve na hmotné prostredie a zvyšovať úroveň architektonickej diskusie na Slovensku. V roku 2020 prebehol už piaty ročník tohto podujatia. Bol venovaný slovinskej architektonickej scéne, ktorá predstavuje významný zdroj inšpirácie aj pre slovenské prostredie. V rámci série prednášok a moderovaných diskusií sa predstavili poprední predstavitelia a predstaviteľky slovinskej architektúry. V kurátorskom výbere boli zastúpené všetky generácie aktuálne činných architektov a architektiek aj všetky najdôležitejšie smerovania súčasnej slovinskej architektonickej scény. Najväčší dôraz sa pri koncepcii výberu referujúcich kládol na vzťah ateliéru k zásadným otázkam súčasnej architektúry, ako je kontinuita a diskontinuita vývoja v oblasti architektonického myslenia, vzťah architektúry a prostredia, vzťah k historickému dedičstvu a miestu vo všeobecnosti, ale aj kultúrna a environmentálna udržateľnosť. Slovinská architektúra sa považuje za jednu z najvýraznejších a najkonzistentnejších európskych scén. Vzťah slovinských architektov k domácej architektonickej tradícii, najmä k odkazu architekta Jože Plečnika či Edvarda Ravnikara, je pozoruhodný. Nepredstavuje však podviazanie kreativity ani obmedzenie pri vyvíjaní nových autentických riešení. Práve téma tvorivého rozvíjania lokálnej tradície sa objavovala aj vo všetkých prezentáciách. Vo výbere prednášajúcich boli zastúpení predstavitelia...