Register modernej architektúry oA HÚ SAV

Viac o projekte

Bratislava je charakteristickým príkladom mesta, ktoré rozhodujúcim spôsobom určili architektonické a urbanistické koncepcie minulého storočia. Viac ako dve tretiny jej plochy vybudovali v duchu princípov modernej architektúry a urbanizmu. Urbanistické či architektonické paradigmy 20. storočia však mestskú štruktúru Bratislavy ovplyvnili často nie v zmysle ale priam proti svojmu obsahovému zmyslu. Pod túto protichodnosť zamýšľaného a realizovaného sa do veľkej miery podpísala diskontinuita spoločenského vývoja ale aj súťaženie lokálnych predstáv o budovaní mesta a zámerov oficiálnych predstaviteľov o podobe hlavného mesta krajiny. Projekt sa sústredí na identifikáciu a vyhodnotenie konkrétnych miest v mestskej štruktúre, ktoré reprezentujú skúmaný fenomén neplánovaného mesta. Získané poznatky zhrnuté v monografickom diele poslúžia ako referenčný bod v procese narábania s mestskou štruktúrou Bratislavy. Ich zovšeobecnením vznikne architektonicko-urbanistická typológia kľúčových situácií ovplyvňujúcich mesto v 20. storočí.

Kolekcia vznika v rámci výskumného projektu APVV-16-0584.

Pri príležitosti nedožitého 100. výročia narodenia architekta Karola Paluša (27. 5. 1925 – 31. 1. 2000) si v týchto dňoch pripomíname jeho tvorbu výberom najvýznamnejších stavieb.

Karol Paluš odovzdal spoločnosti stovky bytov, rad vedeckých pracovísk, administratívnych budov a niekoľko územných plánov miest a obcí. V roku 1966 získal štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu, bol dvojnásobným nositeľom Ceny Dušana Jurkoviča a bol menovaný zaslúžilým členom Zväzu slovenských architektov.

Hoci Karol Paluš prežil takmer celý profesijný život v neslobodnom režime, vo svojej tvorbe neprestával hľadať nové možnosti. V časoch typizácie a štandardizácie stavebníctva presadzoval rôznorodosť, výtvarnosť a experiment. Ani za projektami bývania nevidel anonymné masy, ale jednotlivcov. Podľa neho „byt musí slúžiť ľudskému životu v celej jeho rozmanitosti a úplnosti.“

Formatívne ho určite ovplyvnil ročný štipendijný pobyt v Paríži, kde na École nationale supérieure des Beaux-Arts študoval monumentálnu maľbu. Po návrate z Paríža pokračoval v štúdiu na pražskej Vysokej škole umeleckopriemyselnej, kde pod vedením Adolfa Benša vyštudoval odbor architektúra a urbanizmus.

Do architektonického sveta vstúpil začiatkom 50. rokov spoluprácou s Miroslavom Tenglerom na obytnom súbore Miletičova. Nižšie obytné domy neskôr doplnil piatimi modernistickými vežiakmi a sídlisko zavŕšil kúpaliskom Delfín.

Vo verejných stavbách sa zameriaval na objekty náročné na prevádzku a technológie, ako napríklad Štátny ústav kontroly liečiv, Ústav chémie a nukleárnej fyziky SAV, Ústav ekonómie a organizácie výstavby so stredným počítačom, Generálne riaditeľstvo pozemného staviteľstva a ČEDOK-u, či Štátny štatistický úrad s veľkokapacitným počítačom.

Zaradil sa aj medzi kolektív autorov, ktorí na obytnom súbore Experimentálka testovali nové spôsoby výstavby. Pre tento účel navrhol dva bytové domy z penosilikátu s variabilnou dispozíciou vnútorných priestorov. Svoje výtvarné cítenie demonštroval pri návrhoch budovy Štátnej banky československej na Dunajskej ulici v Bratislave, Kultúrno-spoločenského centra v Snine, pamätníka obnovy mesta Kolárovo, či v súťažnom návrhu pamätníka SNP v Banskej Bystrici.

Paluš sa ako architekt neustále vzdelával, inšpiroval sa na zahraničných cestách, sledoval inovácie a filozofoval o budúcnosti bývania. Do výstavby chcel prinášať viac vedeckých poznatkov – o spoločnosti, stavebných materiáloch aj technológiách. Ktovie, akými slovami by po svojich vzletných predstavách o pokroku ľudstva komentoval dnešný stav svojich stavieb a spôsob, akým s nimi narábame…

Za spoluprácu pri tvorbe tejto kolekcie ďakujeme rodine architekta.

Viac o projekte

Viac o projekte

Moderná architektúra druhej polovice 20. storočia tvorí podstatnú zložku stavebného fondu na Slovensku. V štyroch desaťročiach po druhej svetovej vojne sa na Slovensku vybudovali tisícky zdravotníckych, vzdelávacích, kultúrnych, rekreačných, športových či obchodných stavieb, ktoré dodnes tvoria základ občianskej vybavenosti slovenských sídel. Tieto diela tvoria významnú etapu v dejinách slovenskej architektúry, ktorá po období preberania sovietskych vzorov v podobe historizujúceho socialistického realizmu hľadala svoju novú podobu, pričom reflektovala medzinárodné dianie a súčasne kreovala vlastný lokálne špecifický variant moderny. Architektúra povojnového modernizmu je tak súčasťou kultúrno-spoločenskej emancipácie Slovenska. Povojnová architektúra je súčasne dielom prvej generácie architektov, statikov, konštruktérov a ďalších profesií - absolventov slovenského technického školstva, čo tiež tvorí dôležitý moment pri formovaní kultúrnej identity krajiny. Tieto diela napriek tomu stále nie sú dostatočne prebádané a spoločensky cenené. Cieľom projektov je preto celostný výskum architektúry verejných budov druhej polovice 20. storočia: identifikovať rozsah, štruktúru a mieru zachovalosti predmetnej architektúry, prehĺbiť poznatky o jednotlivých dielach a urbanistických celkoch a súčasne špecifikovať tie hodnoty, ktoré by mali byť predmetom budúcej pamiatkovej ochrany.

Projekty:

APVV-23-0101 Slovenský variant moderny? Architektúra druhej polovice 20. storočia ako prejav kultúrno-spoločenskej identity Slovenska
Trvanie projektu: 01. 07. 2024 / 30. 06. 2028

09I03-03-V04-00136 Architektúra povojnovej moderny na Slovensku: identifikácia, hodnotenie a ochrana
Trvanie projektu: 01. 08. 2024 / 31. 07. 2026

Viac o projekte

Koncepcie sociálnej politiky v oblasti architektúry a výstavby, ktoré sa formovali v tridsiatych rokoch 20. storočia sa naplno a v masovom meradle uplatnili po druhej svetovej vojne. Tento trend mal celoeurópsky charakter a prejavil sa po prvom povojnovom desaťročí obnovy vojnou zničenej Európy, rovnako v jej západnom aj východnom bloku. Bytový fond, školské zariadenia, budovy služieb, kultúrnych a zdravotných zariadení, ktoré v tom čase postavili, predstavujú dodnes základný stavebný fond architektúry každodennosti. V podmienkach autoritatívneho socialistického štátu patrila hromadná bytová výstavba a s ňou spojená výstavba zariadení občianskej vybavenosti medzi kľúčové nástroje budovania dôvery občana k štátu. Výstavba moderných sídlisk sa stala jedným z hlavných prostriedkov napĺňania predstavy sociálneho štátu.

Projekt: VEGA č. 2/0114/21

Trvanie projektu: 01. 01. 2021 / 31. 12. 2023

Viac o projekte

DOCOMOMO (Documentation and Conservation of Buildings, Sites and Neighbourhoods of the Modern Movement) je medzinárodná organizácia, ktorá sa zaoberá výskumom, dokumentáciou, propagáciou a ochranou pamiatok modernej architektúry. Organizácia vznikla roku 1990 v Holandsku a Slovensko je jedným z jej zakladajúcich členov. V súčasnosti sídli v Barcelone a združuje vyše 40 národných pracovných skupín.

Slovenská pracovná skupina docomomo funguje súčasne ako združenie Spolku architektov Slovenska. Jej členovia a členky, architekti, historici, teoretici a kritici architektúry sa zaoberajú výskumom a prezentáciou pamiatok modernej architektúry a súčasťou ich aktivít je aj spracovávanie národného registra pamiatok moderného hnutia. Medzinárodný register obsahuje v súčasnosti 101 objektov z celého Slovenska a je v permanentnom vývoji. Jeho rozrastanie odráža posun pozornosti a postup bádateľských prác tejto organizácie ako aj programové témy jednotlivých medzinárodných konferencií DOCOMOMO.

Zoznam stavieb sledovaných a dokumentovaných prostredníctvom slovenskej pracovnej skupiny DOCOMOMO vzniká etapovite. Základný register pamiatok medzivojnovej moderny, tzv. Top register sa sformoval roku 1994 a zahŕňal 29 hlavných najkvalitnejších diel medzivojnovej moderny na Slovensku. Následne sa v zmysle zamerania DOCOMOMO International pozornosť sústredila na moderné dedičstvo celého 20. storočia.

Ďalšie zápisy do registra prebiehali v nadväznosti na tematické okruhy špecifikované na úrovni medzinárodnej komisie pre registre. Išlo o diela modernej architektúry slúžiace pre športové a rekreačné aktivity (2003), diela neskorého modernizmu (2004), rodinné domy a vily (2005), moderné diela osobitého regionálneho resp. národného charakteru (2006), budovy pre vzdelávanie (2007), architektonické diela reprezentujúce vzťah moderného hnutia k stroju a priemyslu (2008), architektonické diela odrážajúce spojenie modernizmu a moci (2009) či modernú architektúru zdravotníckych stavieb (2010). V roku 2015 došlo k doplneniu medzinárodného registra o ďalších 30 stavieb. Medzinárodný register je prístupný na virtuálnej platforme MOMOVE. Paralelne s tvorbou medzinárodného registra sa buduje národný register docomomo. Všetky diela, ktoré sú jeho súčasťou sú prezentované na stránke registra modernej architektúry.

Kontakt: docomomo.sk@gmail.com

Viac o projekte

Domy kultúry na Slovensku

Dom kultúry je výsostne moderná typológia, jej korene môžeme vidieť v klubových a osvetových zariadeniach z 19. storočia ako Reduty, národné či robotnícke domy, na plno sa však začali rozvíjať až po druhej svetovej vojne a po nástupe socialistického režimu. Domy kultúry, ako generátory socialistického spoločenského života a nástroje na propagáciu oficiálnej kultúry, mali osobitné postavenie a ich výstavbe bola venovaná zvláštna pozornosť. Znamenalo to situovanie takých objektov na významných miestach v centrách sídel, vysoké nároky na ich kapacitu aj dôraz na reprezentačnú architektonickú formu. Okolnosti, ktoré takéto investície v dobe ich vzniku favorizovali sa po roku 1989 často zmenili na hendikep. Po viac ako troch dekádach si veľká časť kultúrnych domov udržala svoje postavenie dôležitých miest spoločenského a kultúrneho stretávania obyvateľov. Predmetná kolekcia je výberom niektorých z nich ktoré okrem svojho spoločenského významu obohacujú svoje prostredie architektonickou a výtvarnou kvalitou. Zaradili sme k nim aj niekoľko diel, ktoré sú predchodcami týchto diel, ale aj tie ktoré už nenájdeme v pôvodne kvalitnom prevedením, či boli úplne zbúrané. Úlohou kolekcie tak nie len upozorňovať, ale aj apelovať na to to výnimočné a predsa prehliadané architektonické dedičstvo Slovenska.

Podporené: VEGA projekt č. 1/0063/24 Pamiatkové hodnoty architektúry druhej polovice 20. storočia: identifikácia a metódy ochrany.

Viac o projekte

„Industriál“ vnímame na Slovensku ako pojem zastrešujúci predovšetkým modernú priemyselnú architektúru (výrobné objekty), ale aj rôznorodé technické diela vrátane ich technologického zariadenia, počnúc prechodom od manufaktúrnej výroby k priemyselnej produkcii (na Slovensku až 2. polovica 19. storočia). Historická vrstva, ktorú moderný industriál predstavuje, nie je dokladom iba hospodárskeho a technického rozvoja krajiny počas priemyselných revolúcií, ale je aj fenoménom kultúrno - spoločenským. Spoluvytvára urbánne prostredie a rovnako, najmä v niektorých regiónoch, výrazne zmenila vidiecku krajinu. Jej dôležitosť sme si naplno uvedomili až s jej miznutím – aktívnym búraním, alebo zánikom schátraním. Do popredia tak vystúpil význam industriálu ako kultúrneho dedičstva.  

Moderné industriálne dedičstvo spadalo pred rokom 1989 pod označenie „technické pamiatky“. Skúmanie bolo v tejto oblasti redukované na staršie dejiny a ľudové technické staviteľstvo. Nielen preto, že pamiatky moderného priemyslu boli ešte príliš mladé na to, aby naplnili pamiatkovú hodnotu, začiatkom 20. storočia definovanú Aloisom Rieglom ako „alterswert“ („hodnota veku“), ale aj z ideologického hľadiska. V priebehu povojnových desaťročí autoritatívneho politického režimu Československa sme nekriticky prijali naratív o Slovensku ako tradične rurálnej krajine. Navyše,  kapitalistických priemyselníkov sme stavali do role vykorisťovateľov. No boli to práve oni, ktorí spoluvytvárali základy modernej sociálnej politiky. Napriek tomu sme priemyselné dedičstvo vo výskume marginalizovali. 

Moderný industriál oficiálne v slovenskom pamiatkarskom diskurze dodnes zastrešuje pojem technická pamiatka (?!), no metódy jeho skúmania a posudzovania sa vyvíjajú a prispôsobujú medzinárodnému diskurzu. Takisto v dejinách a teórii modernej architektúry sa v ostatných dvoch dekádach táto téma sleduje omnoho výraznejšie. Je nesporné, že industriál zohral dôležitú úlohu vo vývoji modernej architektúry na Slovensku v rovine využitia inovátorských konštrukcií a materiálov, ale aj v použití formálnych výrazových prostriedkov architektúry v zmysle redukcie ornamentu, či v premýšľaní nových funkčných celkov - priemyselných areálov. Vzájomné prestupovanie týchto vplyvov v architektúre bolo súčasťou kryštalizácie moderných princípov v architektonickom navrhovaní. Napokon, nie náhodou výrobné haly továrne Coburg v Trnave (Werner Theiss a Siegfried Jaksch, 1920-1921) považujeme za vôbec prvú modernú architektúru na Slovensku. V súvislosti s hydrocentrálou v Dolných Kočkovciach (Jindřich Merganc, Václav Houdek, 1935) zase zvykneme zdôrazňovať jedinečnú poetiku tohto inak utilitárneho technického diela. Takisto príznačné je zdôrazňovanie uplatnenia priemyselných prvkov na budove sídla Umeleckej besedy Slovenska v Bratislave (Alois Balán, Jiří Grossmann, 1925), prelomovej stavbe modernizmu na Slovensku. 

Kolekcia „Industriál“ vznikla ako spoločný projekt Oddelenia architektúry HÚ SAV a združenia Čierne diery, spája teda stavby tohto typu z registra architektúry a portfólia Čiernych dier. Združenie sa od roku 2014 venuje popularizácii architektúry, ktorá je na Slovensku napriek čiastočnému zlepšeniu situácie stále prehliadaná. Industriálne objekty, známe z umeleckých grafík a kníh Čiernych dier, ale aj databázy fotografií mimo nich, tak postupne rozšíria Register architektúry. 

Špecifickosť industriálu spôsobila, že tu nájdeme aj diela časovo sa vymykajúce rámcu 20. storočia, postavené pred rokom 1900, alebo stavby, ktorých formálna stránka neodráža dobu vzniku, podriaďujúc ju svojej jedinečnej funkcii, ako napríklad unikátna sušiareň bylín v Hanušovciach nad Topľou z tridsiatych rokov 20. storočia.

Viac o projekte

Women’s creativity since the Modern Movement – MoMoWo (Tvorivosť žien od čias moderného hnutia) – je rozsiahly projekt spolupráce, ktorý bol financovaný v rámci programu EU Kreatívna Európa. V rokoch 2014 - 2018 ho zastrešovalo Politecnico di Torino (Taliansko). Na projekte spolupracovala aj Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a výskumní pracovníci Oddelenia architektúry HÚ SAV.

MoMoWo sa zameriaval na pôsobenie žien v oblasti dizajnu, architektúry a urbanizmu, krajinnej architektúry a inžinierstva. Cieľom projektu bolo zvýrazniť úlohu žien, ktoré boli doteraz v rámci európskeho kultúrneho dedičstva zanedbávané. Navyše – chápajúc históriu ako živý materiál – projekt chce propagovať hodnotu diel ktoré navrhli ženy, či už v minulosti ako aj v súčasnosti, a povzbudiť tak budúce generácie architektiek a dizajnérok.

Na projekt priamo nadviazal výskum pôsobenia architektiek na Slovensku v 20. storočí realizovaný na Oddelení architektúry HÚ SAV. Jeho výsledkom bola séria výstav a publikácií, ktoré prezentovali architektonické dielo najvýznamnejších reprezentantiek slovenskej architektúry. Skúmanie pôsobenia žien v slovenskej architektúre je jedným zo základných výskumných zameraní oA HÚ SAV.

Dňa 28. októbra si pripomíname vznik prvej Československej republiky, štátneho útvaru ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil spoločenský vývoj na Slovensku a predstavoval dôležitý míľnik v modernizácii našej krajiny. Vznik Československej republiky v roku 1918 možno súčasne považovať aj za silný iniciačný moment vo vzťahu k rozvoju lokálnej umeleckej avantgardy. Práve dve desaťročia existencie Československej republiky tvorili rámec pre vznik moderného umeleckého školstva, prvých umeleckých periodík, viacerých umeleckých spolkov a združení ale aj stoviek moderných architektonických diel na Slovensku.

Prvá Československá republika existovala síce len niečo vyše 20 rokov, dokázala však zásadným spôsobom poznačiť hmotné prostredie Slovenska. Už prvé roky sprevádzala masívna výstavba budov verejnej správy, vzdelávacích inštitúcií aj bytových domov zamestnancov štátu. Na prelome 20. a 30. rokov pribudli investície do infraštruktúry a priemyslu. Zahájila sa výstavba vodných diel na Váhu, postavili desiatky ciest, cestných aj železničných mostov. Medzi nimi aj najpôvabnejšie dielo slovenskej avantgardy, Kolonádový most v Piešťanoch. V rovnakom čase rástli investície v oblasti výstavby zdravotníckych zariadení. V mestách pribúdali nové budovy nemocníc a zdravotných poisťovní, v horách a kúpeľoch zotavovne a liečebne. Vďaka novému zákonu o finančnej podpore bytovej výstavby, ktorý schválili v roku 1930, sa v 30. rokoch postavili po celom Slovensku stovky obytných súborov a bytových domov.

Začiatok 30. rokov bol rozhodujúci aj v zmysle konštituovania architektonickej avantgardy Slovenska. V roku 1931 založili hneď tri odborné časopisy Nová Bratislava, Forum a Slovenský staviteľ, ktoré sa stali nositeľmi architektonickej diskusie na Slovensku. Tá bola bohatá na rozličné smerovania a odtiene ponímania modernej architektúry, od purizmu a konštruktivizmu, cez novú vecnosť a funkcionalizmus až po novoklasicistické tendencie druhej polovice 30. rokov. Pozoruhodná regionálne špecifická kombinácia rozličných, často paralelne realizovaných prístupov, dokresľuje nielen tvorivé naladenie umeleckej scény prvej republiky, ale aj jej slobodný pluralitný ráz. Práve v takých podmienkach sa mohli zrodiť vynikajúce diela, vďaka ktorým je Slovensko nezmazateľne zapísané na mape medzinárodného moderného hnutia.

Pri spätnom pohľade na modernizáciu Slovenska v 20. a 30. rokoch minulého storočia, na masívnu stavebnú produkciu a hodnotnú architektonickú tvorbu, možno konštatovať len jediné: Kiež by sme sa dokázali týmto pozoruhodným obdobím inšpirovať aj dnes.

Viac o projekte

Škola umeleckých remesiel v Bratislave patrí ku kľúčovým témam moderných dejín Slovenska. Jej význam jednoznačne presahuje náš lokálny priestor, keďže vo svojej dobe patrila medzi najpokrokovejšie umeleckopriemyselné školy v Európe. Ako súčasť širšieho kultúrneho hnutia okolo seba združovala významné osobnosti, ktoré nespočetnými iniciatívami a spoluprácami premieňali Slovensko na modernú krajinu. Napriek tomu upadla bratislavská Škola umeleckých remesiel takmer do zabudnutia.

Ani mnohí Bratislavčania nevedia, že v medzivojnovom období v ich meste pôsobila takáto jedinečná škola. Málokto si dnes ešte spomenie, že na Vazovovej ulici nesídlila vždy Slovenská technická univerzita, že podporovateľmi a členmi kuratória ŠUR boli napríklad architekti Emil Belluš, Klement Šilinger a Friedrich Weinwurm, prípadne, že práve posledný patril k blízkym spolupracovníkom Antonína Hořejša, jedného zo zakladateľov ŠUR. Rôznymi prepojeniami tak vzniká niekedy hustejšia, niekedy voľnejšia sieť modernizmu, ktorej stopy možno ešte aj dnes zrekonštruovať. Táto interaktívna mapa sa snaží ukázať stopu ŠUR v Bratislave, pričom poukazuje na aktivity a prepojenia medzi priamymi aktérmi ŠUR a širším kultúrnym a hospodárskym okruhom.

Táto interaktívna mapa je výsledkom spolupráce Slovenského múzea dizajnu-SCD a Oddelenia architektúry HÚ SAV a vznikla v rámci projektu Design & Innovation, Cezhraničná spolupráca inštitúcií dizajnu v digitálnej dobe, ktorý spolufinancoval Európsky fond sociálneho rozvoja v rámci programu Interreg V-A Slovenská republika – Rakúsko 2014 – 2020.